Hejného metóda alebo matematika hrou
Iste ste postrehli, milí rodičia, že matematika nepatrí medzi obľúbené predmety detí. Väčšina z nich sa s ňou od začiatku základnej školy doslova trápi, matematika vyvoláva rešpekt až strach. Profesor matematiky Milan Hejný ale našiel spôsob, ako spraviť matematiku pre deti prístupnú a dokonca zábavnú. Roky ukazuje deťom či učiteľom nový spôsob jej poznania.
Prvoradá je logika
Už žiadne memorovanie vzorcov a postupov. Deti samé postupne prichádzajú na súvislosti a schémy. Učiteľ len usmerňuje. Pričom nie je dôležitá rýchlosť pochopenia a riešenia, ale schematické chápanie matematiky. Metóda reálne zobrazuje matematické úlohy a vysvetľuje správne výsledky na chybách.
Nechajme deti rozmýšľať
Dôležitý je poznávací proces. Dnes deťom veľa vysvetľujeme a nútime ich reprodukovať nás. Deti ale vedia vymyslieť riešenia sami. Diskutujú, a tak sa v ich hlavách tvoria určité logické schémy. Každá úloha sa nachádza v tzv. matematickom prostredí, ktoré nadväzuje na skúsenosti detí. Metóda vlastne podporí to, že matematika je súčasťou detského intelektu.
Odbúrava strach. Deti musia myslieť samé a dokážu prísť k záveru samé. Netrestáme iné postupy, ale podporujeme tvorivosť.
Chcete vedieť o Hejného metóde viac?
12 princípov Hejného metódy:
1. Budovanie schém
Ide o prepojenie znalostí známeho prostredia. Deti disponujú informáciami, ktoré sú v ich vedomí, ale nevedia ich použiť okamžite. Nečakaná otázka vie zaskočiť. Použitím predstavy o predmete, osobe, veci vo svojich myšlienkach potom nájdu správnu odpoveď.
2. Práca v prostredí
Ak dieťa pozná prostredie, nerozptyľuje sa neznámym, sústredí sa na príklad. Systém matematických prostredí používa Hejného metóda tak, aby obsahoval všetky štýly a fungovanie detskej mysle. Ak dieťa pochopí princíp fungovania nejakého príkladu, vhodné je ho použiť do rôznych prostredí, čím si učiteľ overí správnosť chápania dieťaťa. Dieťa zistí, že schéma príkladu sa opakuje, len prostredie sa mení…
3. Prelínanie tém
Informácie sa deťom nepodávajú mechanicky, ale dieťa sa nechá rozmýšľať o daných vedomostiach, a tie sa mu kedykoľvek vybavia. Neoddeľujeme javy a pojmy, ale pri riešení príkladov používame rôzne stratégie. Dieťa si nakoniec zvolí spôsob, ktorý mu vyhovuje.
4. Podpora a rozvoj osobnosti
Jednou z hlavných motivácii pri tejto metóde je podpora samostatného uvažovania dieťaťa. Žiaci by nemali zdieľať názory skupiny len preto, lebo ich je väčšina. Deti by mali vedieť argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať.
5. Motivácia
Úlohy, ktoré deti riešia pomocou Hejného metódy, v nich nevyvoláva strach, riešia ich s radosťou. Správna motivácia ide z detí sama od seba. Na riešenia prichádzajú predovšetkým vďaka sebe a svojej snahe, čo ich motivuje riešiť ťažšie príklady a uvedomujú si radosť z úspechu.
6. Reálne skúsenosti
Stratégie riešenia príkladov využívajú vlastné skúsenosti detí, a teda dieťa dokáže urobiť úsudok samo. Napr.: deti šijú obal na kocku, naučia sa tak počítať obsah a obvod.
7. Motivuje ísť ďalej
Najúčinnejšia motivácia je úspech z radosti. Deti motivuje aj uznanie spolužiakov a učiteľov. Ak sa vám zadarí, máte chuť sa tomu venovať a veríte, že sa vám to podarí opäť.
8. Vlastný poznatok
Dáte dieťaťu úlohu, v ktorej má k dispozícii tri paličky, no musí zhotoviť štvorec. Skúša, prekladá paličky a zistí, že z troch nevytvorí štvorec. Vytvorí trojuholník. S daným počtom sa iný predmet zhotoviť nedá a tak dieťa na základe úsudku vyriešilo úlohu. Takýmto spôsobom dokáže zistiť schémy na obvod a obsah útvarov.
9. Učiteľ
Učiteľa si predstavujeme ako prednášajúceho pred tabuľou. Študenti počúvajú, zapisujú si poznámky a tie sa memorujú. Hejného metóda stavia učiteľov do inej pozície. Žiaci v triede spoločne premýšľajú, diskutujú a a učiteľ diskusiu len moderuje. Ich vlastné postrehy a nápady len usmerňuje.
10. Učenie sa z chýb
Hejného metóda využíva chyby ako prostriedok učenia. Deti si rozanalyzujú nesprávne odpovede, čo ich dovedie k hlbším poznatkom. Tie si rýchlejšie zapamätajú. Pedagógovia chyby podporujú a nechávajú deti vysvetľovať, ako sa k nesprávnym odpovediam dopracovali.
11. Primerané výzvy
Učebnice matematiky, ktoré vytvoril aj profesor Hejný, obsahujú príklady všetkých úrovní. Nájdu sa tam príklady pre šikovnejších, ale aj pre slabších žiakov, ktorí vyriešením jednoduchších úloh predchádzajú pocitu hanby. Učitelia rozdeľujú príklady tak, ako ich žiaci potrebujú.
12. Spolupráca
Klasickou formou sa vlastne dlho čaká na výsledok na tabuli. Takto sa riešenie príkladu v triede objaví na základe spolupráce. Žiaci hovoria svoje poznatky a ten, čo pozná odpoveď, ju povie ostatným. Tým sa jeho úloha nekončí – spolužiakom vysvetľuje, ako k výsledku prišiel, odpovedá na ich otázky. Žiaci si budujú poznatky, nad ktorými premýšľajú a dané vedomosti sa nabaľujú.
O autorovi:
Vít Hejný, autor metódy, analyzoval príčiny, prečo sa žiaci nesnažia porozumieť problémom a namiesto toho sa „biflia“ vzorce a poučky. Svoje poznatky však nemohol rozširovať kvôli vtedajšej politickej situácii. Poznatky na základe vlastnej skúsenosti neskôr rozpracoval jeho syn Milan Hejný a spolu so spolupracovníkmi v roku 1987 vytvorili publikáciu. Je autorom alternatívnych učebníc matematiky pre 1. až 5. ročník ZŠ, ktoré vznikli na základe dlhoročných skúseností. Prof. Hejný je propagátorom nového spôsobu vyučovania, ktorého filozofiou je: „vedieť neznamená memorovať, ale predovšetkým porozumieť.“